
Spánok má zásadný dopad na zdravie. Dospelý človek potrebuje 7 – 9 hodín spánku, aby si telo oddýchlo. Ale nestačí spať iba 8 hodín. Kvalita spánku je veľmi dôležitá.
To, čo spánok robí, je založené na našej reakcii na stres a autonómnom systéme. Tento systém je o vyvážení sympatického a parasympatického nervového systému. Sympatický predstavuje našu reakciu alebo odozvu. Teda zvyšuje našu tepovú frekvenciu, krvný tlak a stresový hormón kortizol, takže sa môžeme dostať mimo nebezpečenstva. Parasympatický má na starosti odpočinok a trávenie. Tento systém znižuje krvný tlak, srdcovú frekvenciu a mobilizuje črevá. Oba systémy by mali byť rovnaké a aktívne, aby nás udržali v rovnováhe. Spánok je súčasťou nášho parasympatického systému.
DETOXIKÁCIA
Náš mozog detoxikuje kým spíme a to tak, že odpratáva všetky toxíny z chemických reakcií nášho mozgu. Glutatión je antioxidant, ktorý vzniká v pečeni. Nedostatkom spánku sa znižuje úroveň glutatiónu v tele, čo môže mať za následok chronické ochorenia.
HORMONÁLNA VYVÁŽENOSŤ
Ak telu chýba spánok, zníži sa aj rastový hormón v tele. Tento hormón má na starosti rast kostí a pomáha nám hojiť zranenia. Takže množstvo spánku ovplyvňuje rast tela a hojenie zranení.

GLUKÓZOVÉ RIADENIE A REGULÁCIA KRVNÉHO TLAKU
Kortizol je náš stresový hormón. Nie všetok stres je ale zlý, je tu aj stres, ktorý nášmu telu pomáha. Potrebujeme kortizol, aby sme sa vedeli dostať preč od nebezpečenstva. Avšak, pretrvávajúce zvýšenie kortizolu je problém. Ak máme nedostatok spánku, naše telo je v strese a to má za následok stále udržiavanie vysokej hladiny kortizolu. Tento hormón má ešte jednu úlohu. Slúži ako budíček. Najvyššiu úroveň dosahuje v ranných hodinách a cez deň postupne klesá. Keď naše telo pociťuje nedostatok spánku, kortizol stúpa v noci, čo má za následok prebúdzanie sa a zhoršuje iba problémy so spánkom. Trvalé zvýšenie tohto hormónu spôsobuje zvýšenie rannej glukózy, rovnako ako nadmorská výška vplýva na náš krvný tlak. Takto stúpa riziko infarktu a mŕtvice.
VPLYV NA HMOTNOSŤ
Leptin a Gherelín kontrolujú našu sýtosť a hlad. Oba hormóny vie narušiť nedostatok spánku. To znamená, že sme skôr hladní, pokiaľ nemáme správne množstvo spánku. Vtedy siahame po potravinách, ktoré majú zvýšené množstvo cukru a to priamo ovplyvňuje našu kontrolu hmotnosti.

PAMÄŤ
Nervové cesty v našej pamäti sú priamo spojené s nedostatkom spánku alebo budením sa, čo spôsobuje horšie ukladanie do pamäti. Sme v strese a stúpa úroveň kortizolu. Zhoršujú sa tak problémy so spánkom a horšie si pamätáme veci.
ZVYŠUJE MOŽNOSŤ VÝSKYTU NIEKTORÝCH DRUHOV RAKOVINY
Štúdie ukazujú, že počas spánku, v tme, naše telo vytvára melatonín. Ten nás môže chrániť pred niektorými druhmi rakoviny. Melatonín potláčame, keď sme vystavení obrazovkám našich telefónov alebo tabletov.

RIADI IMUNITNÝ SYSTÉM
Nedostatok spánku spôsobuje aj ďalší problém, a tým je zníženie imunitného systému. Preto, keď sme unavení, ľahšie prechladneme alebo inak ochorieme. Imunitný systém, totiž vtedy nepracuje správne.
VÝKONNOSŤ
Ďalšie štúdie dokazujú, že pokles spánku počas jednej noci, približne o 1,5 hodiny, dokáže znížiť bdelosť a výkonnosť ďalší deň. Preto je lepšie ísť skôr spať, radšej skôr vstať a pracovať ráno. Čím lepšie budeme v noci spať, o to sviežejšie a lepšie sa budeme cez deň cítiť.
Ak by ťa podrobnejšie zaujímala téma zdravej životosprávy, klikni na náš web a kurz Vlada Zlatoša, „Trvalé chudnutie nie je náhoda“.
Zdroj: https://www.pickthebrain.com/blog/10-reasons-we-need-sleep/