Článok o tom, ako prebieha efektívna rehabilitácia kolena. Pomôže každému, kto ešte nevie čo ho čaká po artroskopii a chce sa čo najskôr dostať na nohy.
Podieľal som sa na produkcii špecializovaného online video programu o rehabilitácii kolena s najmodernejšou rehabilitačnou klinikou FYZIO KLINIK, Vladom a Tinou Zlatošovcami a zhruba rok po jeho zverejnení sa mi stal úraz kolena na ľavej nohe. Povedal som si, že to nebudem brať tragicky a aspoň odskúšam na vlastnej koži/kolene rehabilitačný program, ktorý sme natočili. Ako to už býva, úraz sa mi stal nečakane. V zime pri roztláčaní zapadnutého auta mi ruplo v kolene. Vonku bolo -15°C, nebol som rozcvičený a poriadne som sa do toho oprel. Za pomerne hlasného zvuku pripomínajúceho zlomenie konára som sa zviezol k zemi. Koleno opuchlo, bolo nestabilné a čertovsky bolelo pri každom pohybe. Keď sa mi nepodarilo zotaviť prirodzenou cestou a koleno robilo aj s odstupom času problémy, nasledovala magnetická rezonancia a artroskopická operácia vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. Výsledok – fraktúra píšťaly, odtrhnutý krížny väz a staršie zranenie meniskov. Keďže som už v minulosti absolvoval artroskopiu aj plastiku pravého kolena s tradičnou spackanou štátnou rehabilitáciou (volám to hladkanie kolena vo výrivke), dokážem sa na problematiku pozerať so slušným nadhľadom a viem porovnávať tieto dva rôzne prístupy k rehabilitácii.
Štandardne trvá artroskopia cca 30 minút. Moja operácia trvala takmer hodinu a pol, keďže nešlo o jednoduché odtrhnutie meniskov, ale bola to kombinácia viacerých poškodení vrátane odtrhnutého krížneho väzu. Artroskopia sa robí s kamerkou v kolene (chirurg cez dva malé otvory vopchá do kolena nástroje), takže po tomto zákroku neostanú veľké jazvy, ale len dve malé hviezdičky. Bezprostredne po operácii je koleno zafačované a poriadne opuchnuté. Trčí z neho hadička (drenáž), ktorá odvádza krv.
Prvá noc po operácii nie je nič príjemné, keďže okrem vlastného utrpenia musí človek znášať chrápanie spolubývajúcich a častý ruch v okolitých izbách. Nie je to nič, čo nevyriešia slúchatká a samozrejme zásoba ľadu. Koleno treba dosť chladiť, keďže je úplne horúce a nafúknuté ako balón. Ak ťa čaká operácia, odporúčam doniesť si vlastné mrznúce gélové vrecká (podobné ako mám ja na fotke, dajú sa kúpiť v lekárni). Ja som nemal vlastné a keď sa roztopilo to ktoré mi dali večer, ďalšie som už do rána nedostal. Podobnú skúsenosť som mal už pred pár rokmi na Kramároch, bohužiaľ som sa nepoučil. Tiež jedna dobrá rada, určite nebuďte drogovo závislí! Poučila sa o tom jedna mladá slečna od vedľa, ktorej nezabralo ani 6 konských dávok liekov proti bolesti napumpovaných priamo do žily. Nariekala tak vytrvalo, že ju museli previesť na JISku – ale aspoň ju nebolo odtiaľ počuť.
Ráno po prebdenej noci nasleduje vizita, počas ktorej sa štandardne veľa nedozvieš. Pokiaľ samozrejme nemáš to šťastie, že príde osobne tvoj operatér, ktorý sa vie vyjadriť k detailom. Sestrička vyberie drenáž (stačí zaťať zuby a dá sa to prežiť). Nasleduje krátka konzultácia s rehabilitačnou sestrou a zvyčajne ťa hneď ráno pustia domov 🙂
 |  |
1. deň po operácii
Opuch na kolene je badateľný, svalstvo atrofuje hneď po prvom dni. Koleno je na dotyk horúce a cítiť v ňom tlak. Fotka hneď po návrate z nemocnice. Treba zaťať zuby a začať rehabilitovať.
V nemocnici som dostal takýto vtipný papierik, podľa ktorého som cvičil iba prvé a aj to necelé dva dni v posteli. Sú to cviky, pri ktorých napínaš najmä stehenný sval, zatláčaš koleno do podložky a priťahuješ špičky prstov. V nemocnici zvyčajne povedia, že čím viac opakovaní tým lepšie (10 000-15 000 napnutí svalu denne), ale pozor, toto už dávno neplatí! Podľa najnovších štúdií už po 16. opakovaní dochádza ku únave svalu a treba mu dať pauzu. Podobných tipov máme v našom online rehabilitačnom programe desiatky, často reagujú na zastaralé stereotypy, ktoré pacienti získajú v nemocnici. Do prvej kontroly u chirurga, ktorá býva zvyčajne do týždňa od operácie sa človek nedozvie nič nové, takže keby som dovtedy cvičil iba cviky z papierika, bola by to nesmierna strata času.
2. deň po operácii
Opuch síce veľmi nezmizol, ale noha mi už dovoľuje trochu viac pohybu. Barly som použil iba počas presúvania z nemocnice. Pri chôdzi je noha dosť nestabilná, schody robia problém a výrazne krívam. Skúšam, kam ma až pustí prah bolesti, nie je to bohvie čo, ale večer pri treťom cvičení už dokážem tlačiť kolenom na podložku bez pocitu, že sa mi rozsype na kusy. Nohu zohnem max na 30%, ďalej ma nepustí opuch. Zaťať zuby, cvičiť ďalej a ľadovať!
3. deň po operácii
Tretí deň už naplno zarezávam a cvičím podľa nášho online rehabilitačného programu (3x denne po cca 30-40 minút). Pomôcky: loptička a fit lopta, cvičebná guma/expander mi ešte nedorazil, zatiaľ som ho nahradil uterákom. Svaly na ľavej nohe boli napriek predoperačnému cvičeniu značne atrofované, rozdiel medzi pravou a ľavou nohou vyše 2 cm (meral som 15cm nad jabĺčkom). Pri chôdzi ale už cítim väčšiu stabilitu a schody robia čoraz menší problém, aj keď zďaleka to ešte nie je ono. Pri kráčaní dolu schodmi idem najskôr chorou nohou a prinožujem zdravú, nakoľko mi noha ešte neudrží celú váhu a ani ju dostatočne nezohnem v operovanom kolene. Koleno večer zohnem už na 50%, no opuch je stále zhruba rovnaký ako deň pred tým. Pokrok v hybnosti je ale oproti včerajšku badateľný, čo dosť pridáva na psychike. Po cvičení a hlavne v noci koleno ľadujem.
4. deň po operácii
Schody už dávam v pohode hore aj dolu, musím si síce dávať pozor a je to opatrná chôdza, no po každom ďalšom cvičení cítim čoraz väčšiu stabilitu. Koleno ohnem už na 60%, dal by som aj viac, ale vždy len trošu prekročím hranicu bolesti. Na posilnenie svalov kolena mi extrémne pomáhajú cviky s expanderom, loptičkou a fit loptou. Keď si to porovnám s mojou rehabilitáciou po artroskopii pravého kolena z r. 2012 (7 rokov dozadu), po týždni som ešte chodil s barlami a môj operatér bol na prvej kontrole so mnou spokojný! Nebyť toho že mám teraz podrobné informácie o správnej rehabilitácii, zrejme by som ešte teraz napínal stehno podľa papierika z nemocnice a skackal na barlách.
5. deň po operácii
Opuch badateľne mizne, hybnosť sa zvýšila natoľko, že som si trúfol na stacionárny bicykel (samozrejme až po rehabilitačných cvikoch, keď som bol dobre rozhýbaný). Bicykloval som cca 5-10 min. s menšou záťažou a celkom to išlo. Každý večer musím koleno ľadovať a napriek tomu, že ho dosť zaťažujem, svaly sú ráno dostatočne zregenerované a pripravené na nové výzvy 🙂
6. deň po operácii
Ku základným sériám cvikov na posilnenie kolena som pridal „ľahký workout“ z online rehabilitačného programu. Vo workoute sú cviky, ktoré sú vhodné do 1 mesiaca od operácie. Prioritou workoutu je získanie mobility, stability a dynamiky. Vďaka tomu, že už niekoľko dní intenzívne cvičím a získavam naspäť hybnosť, tento workout mi nerobí problém. Niektoré cviky ešte nie sú na 100%, keďže koleno zohnem zatiaľ cca na 80% – viac mi nedovolí opuch. Chôdza už nerobí najmenšie problémy, stači keď sa človek odosobní od trochu nepríjemného tlaku pri kráčaní dolu schodmi. Mám pocit, že už bolia iba pooperačné rany, bolesť pri cvičení nie je horšia ako bežná svalovica. Vybrali mi dnes stehy a jedna rana sa mi potom doma pri cvičení otvorila, stiahol som to motýlikom z leukoplastu, lebo som nikde nenašiel suchý štich – zdá sa že pomohlo 😀
7. deň po operácii
Súčasťou ranného cvičenia je aj chôdza a nech to znie akokoľvek prehnane, človek sa musí po takomto zákroku opäť naučiť správne chodiť. Treba si dať pozor na to, aby si správne našľapoval/a cez päty ku špičkám a pri chôdzi vzad zase naopak cez špičky ku pätám. Človek má tendenciu hľadať „skratky“ a niekedy stačí len nesprávne našľapovať a výsledkom môže byť vybočená klenba, palce na nohách, nepríjemné problémy s držaním tela a chrbticou. Všetko je popísané v našej online rehabilitácii. Chôdza je na siedmy deň od operácie síce opatrná, ale čoraz istejšia a nezainteresovaný pozorovateľ by možno nepostrehol, že je tam nejaký problém 🙂
Ak si v podobnej situácii, môžem ti sľúbiť iba krv, pot a bolesť, no na základe osobnej skúsenosti z posledných 7 dní sa mi potvrdilo, že pri správnom prístupe ku rehabilitácii dokáže človek efektívne rozchodiť artroskopiu kolena za 1 týždeň a to v pohodlí domova. Intenzívna rehabilitácia samozrejme pokračuje, ja denne cvičím takmer 4h. (ráno, pred obedom a večer). Mojim ďalším cieľom je získať 100% hybnosť a čo najviac posilniť svaly kolena, keďže aktuálne sú svaly to jediné, čo mi drží moje koleno pokope – stále mám odtrhnutý LCA (predný krížny väz), ktorý má dôležitú stabilizačnú funkciu v kolene a bez neho je koleno náchylné na podvrtnutie.
Cvičiť sa síce dá aj doma, ale netreba zabúdať na odborné konzultácie s fyzioterapeutom, keďže môj prípad nezohľadňuje individuálnu fyzickú kondíciu a ani rozsah zranení kohokoľvek iného. Osobne preto odporúčam pravidelne konzultovať s fyzioterapeutom, ja mám odborné zázemie vo FYZIO KLINIK v Bratislave.
Mesiac po operácii:
Dnes je takmer mesiac od mojej artroskopie kolena. Pred týždňom som začal chodiť do práce a nemám toľko času na cvičenie, ako by som si predstavoval, ale snažím sa aspoň 1x denne civčiť. Denne šoférujem (dokopy cca 1h.) a pri chôdzi už väčšinou nekrívam, aj keď toho nachodím niekedy viac, ako by som mal. Napriek tomu že plnohodnotne fungujem, cítim, že koleno nie je v poriadku. Je nestabilné a občas zabolí. Snažím sa čo najlepšie pripraviť na plastiku LCA a celkom sa teším, že sa mi to už blíži. V rehabilitačnom video kurze som prešiel na stredne pokročilé workouty. Na fotkách vidno, že sa mi vrátila hybnosť kolena, ale na ťažký workout z kurzu si netrúfam. Napriek pohybu a cvičeniu mám stehenný sval značne atrofovaný – chudučká noha 😀 , ale aspoň už zmizol opuch. Noha opuchne iba keď to niekedy preženiem s cvičením alebo keď mám dlhší deň. Takmer vkuse to mám zafačované a mastičkujem heparínom a obyčajnou octanovou masťou (na striedačku). Predpokladám, že keby som nešiel podľa tejto rehabilitácie, bolo by to horšie. Na fotkách vidno progres 🙂
V ďalšom článku vám popíšem moju rehabilitáciu po plastike LCA, ktorá ma čaká 6 týždňov od artroskopie. Ide o operáciu, pri ktorej mi nahradia odtrhnutý väz štepom z iného väzu. Táto operácia je v porovnaní s artroskopiou o dosť náročnejšia a aj rehabilitácia je zdĺhavejšia, preto sa na ňu treba zodpovedne pripraviť. Každému, kto sa chce poriadne pripraviť na plastiku odporúčam toto.
